Takto som „to“ zvládala ja

Mladá budúca mamička odpočíva na pohovke

Čo teraz? Moja prvá otázka. Myslím, že toto je otázka, ktorú si položí každá jedna mamička, ktorá zistí, že je tehotná a to bez ohľadu na to, či ide o prvorodičku alebo niekoľkonásobnú mamičku. Je to otázka, ktorú si položí mamička pri neplánovanom ale aj plánovanom tehotenstve. Okrem tejto sa nám v hlave vynorí množstvo iných otázok, dokážem to? Som naozaj pripravená stať sa matkou? Čo ma teraz čaká? Na aké zmeny mám byť pripravená? Ako to oznámiť partnerovi, priateľom, rodine či šéfovi? a ešte oveľa viac.

Skúsim opísať vlastnú skúsenosť. S priateľom sme sa o bábätko snažili vyše roka, boli sme už pripravený na návštevu lekára, keď však šťastena zamiešala svoje karty a tehotenský test vyšiel pozitívne. Neverila som vlastným očiam, srdce mi išlo vyskočiť z hrude, strach, šťastie, slzy dojatia to boli pocity, ktoré som prežívala, keď som videla dve ružové čiarky na tehotenskom teste. Neverila som. Nedočkavo som čakala kedy príde priateľ z práce domov, aby som mu mohla oznámiť tú radostnú novinu. Nikdy nezabudnem na tie iskry v jeho očiach, šťastie a silné objatie, ktoré som vtedy pocítila. Aj keď práve v tej chvíli som cítila, že to všetko bude dobré a spoločne to zvládneme v kútiku srdca som mala strach. A tak som začala získavať informácie rôznymi spôsobmi: od priateľov, internetu, kníh, svojho lekára. Ale isto to sami poznáte, vyznať sa v toľkých informáciách, ktoré sú dnes tak ľahko dostupné a vy nadobúdate pocit, že chcete vedieť len jednu vec a dostali ste najmenej 100 rôznych odpovedí.

Išla som na to postupne. Kedy oznámiť svoje tehotenstvo? Napriek tomu, že som sa veľmi z tehotenstva tešila a najradšej by som túto novinku vykričala do celého sveta, po toľkých predchádzajúcich sklamaniach som počkala na vyšetrenie lekára a potvrdenie gravidity. Vau je to skutočné, som tehotná a budem mama. Nastalo rozmýšľanie o tom, komu a ako túto novinku s priateľom oznámime. Dohodli sme sa, že počkáme na tehotenskú knižku a po prvom trimestri to oznámime všetkým. Jasné, že sme to nevydržali veď čakať s takou radostnou novinou tri mesiace sa nám zdalo nekonečné, a tak, v siedmom týždni, kedy som si od svojho gynekológa prvý krát doniesla domov fotku nášho bábätka sme to oznámili najbližšej rodine. Po získaní tehotenskej knižky, som oznámila tehotenstvo v práci.

Zmeny na mojom tele. Patrila som medzi tie tehotné ženy, ktoré netrpeli žiadnymi nevoľnosťami, prehnanými chúťkami, emocionálnymi výkyvmi a ani viditeľnými hormonálnymi zmenami. Jediné zmeny, ktoré som prežívala, boli zmeny tela. Rastúce bruško, zväčšujúce sa prsia a ku koncu tehotenstva opuchnuté členky. Pozor na zdravie. Pred tehotenstvom som športovala, návšteva fitka, beh a tiež som dávala pozor na to čo zjem. Bola som so svojím životným štýlom spokojná, vždy som počúvala svoje telo a dávala mu to, čo potrebuje. Je pravda, že počas prvých troch mesiacov, som prestala behať a dala som si pauzu aj vo fitku, kôli naozaj nadmernej únave. Po prvých troch mesiacoch, kedy som už mala potvrdené tehotenstvo tehotenskou knižkou a všetko bolo v poriadku som sa k pohybu vrátila. Beh som vymenila za chôdzu a fitko nahradila cvikmi z pilatesu. Začala som si ešte viac dávať pozor na to, čo zjem. Zvýšila som príjem ovocia a zeleniny, bohatej na vitamíny. Každý trimester som čítala, ktoré potraviny by som mala jesť aby moje dieťa bolo zdravé a aby dostalo všetky potrebné vitamíny. Moje tehotenstvo sa vyvíjalo bezproblémovo, je to však individuálna záležitosť a u každej ženy prebieha inak. Dôležité je počúvať svoje telo, radiť sa s odborníkom, mať oporu v rodine a blízkych, byť v kľude, vyhýbať sa stresu. Dopriať si všetko čo je zdravé a prospešné pre seba a dieťa.

Autor: Mgr. Lucia Šípková, fotografia: © bigstockphoto

Ohodnotiť článok
[Spolu: 3 Priemer: 3.7]

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *